Clair de Lune
15. července 2010 v 23:27 | Zuzka
|
Básne
Počúvaj, ako krásne znejú.
Rozozvučali celú miestnosť, vzduch.
Naše srdcia. Počúvajú.
Preniesli tvoje spomienky
k nám.
Just Because The Angel Exists
20. června 2010 v 12:43 | Zuzka
|
Poviedky
Ľahla si do postele a schúlila sa do klbka. Nie, nie ľahla, skôr sa tam len tak hodila, nedbajúc na to, ako leží, či má hlavu položenú na vankúši, či sa cíti pohodlne. Bolo jej to jedno. Všetko jej je úplne ukradnuté, keď aj tak nemôže byť šťastná, nemôže mať to, čo tak veľmi chce. Chce? Nie, to je zlé slovo, ona o to prosí, prosí niekoho, ani sama nevie koho. Možno jeho, alebo seba, chce si dodať dostatok síl. Ale nevie ako, lebo cíti, že už je na konci, už viac nevládze a nevidí nijaké východisko.
Nedeľa, 24. augusta (I.)
1. března 2010 v 10:27 | Zuzka
|
Lillin denník
Teraz sa mi prázdniny začali naozaj páčiť. Robila som len to, čo som chcela. Konečne sa zlepšilo to úbohé počasie, ktoré mi pokazilo celé leto - čiže bolo teplo, sucho a slnečno, ani sa nedalo vyjsť von. Ale teraz začalo pršať...nie búrky ani nič podobné. Ale skutočný krásny a jedinečný letný dážď, ktorý tak milujem.
Navyše, naši mi zhltli to, že chodím von s kamoškami. Samozrejme, že to tak nebolo. Namiesto toho som každé ráno okolo deviatej (naozaj skoro, keďže po iné dni som vtedy mala ešte hlbokú noc) schmatla ruksak, foťák, blok s výkresmi, farebné ceruzky a jednu starú stanovú plachtu a vytratila som sa z domu. Pomaly a opatrne som za sebou zavrela vchodové dvere a rovnako som sa prešmykla cez bránku von na ulicu. Tak, a bola som voľná. Celý deň predo mnou a ja som si mohla robiť, čo sa mi zachcelo. Otváralo sa mi nespočetne veľa možností a ja som nevedela, kam prv. Avšak, z jednoduchého a rozumného dôvodu, keďže občas uvažujem aj racionálne, som sa rozhodla, že by bolo dobré patrične sa vyzbrojiť - jednoducho povedané, ísť do obchodu a kúpiť si niečo na jedenie a na pitie, lebo doma nemienim ani večerať.
Príbeh Josephine Ellsworthovej (úryvok) I.
1. března 2010 v 10:20 | Zuzka
|
Poviedky
Ten zvuk mi pripomenul iný, veľmi podobný, ale situácia a čas mu dodávali odlišný odtienok. Pred pár mesiacmi som sa dívala na dážď bubnujúci na okno mojej izby. Nie, nie tejto izby, ale mojej skutočnej izby, ktorú mám doma. Ktovie, či ešte stále vyzerá tak, ako som ju nechala, keď ma odviedli preč. Bol tam odvtedy niekto? Upratali tam? Mám tam ešte svoje veci alebo ma už nadobro odpísali?
Za hranicami života
6. února 2010 v 19:52 | Zuzka
|
HP poviedky
Lilly a Jake boli obyčajné muklovské dvojičky. Nevedeli nič o čarodejníckom svete - veď ako by aj mohli? Príbuzných čarodejníkov nemali. Jedného dňa, keď išli spolu zo školy, oblohu preťal blesk. Obaja sa pozreli na nebo - no nikde ani mráčika.
"Čudné..." poznamenala Lilly, jej brat len prikývol. Vzápätí sa zablyslo ešte raz. Nebol to len blesk, bolo to čosi oslepujúce... keď toto svetlo pohaslo, zistili, že už nie sú na ceste zo školy. Boli niekde inde, boli...
"Čudné..." poznamenala Lilly, jej brat len prikývol. Vzápätí sa zablyslo ešte raz. Nebol to len blesk, bolo to čosi oslepujúce... keď toto svetlo pohaslo, zistili, že už nie sú na ceste zo školy. Boli niekde inde, boli...